Bol raz jeden štát, ktorého obyvateľstvo bolo vlúdne, pohostinné,
pracovité, jeden sused druhému pomáhal, spoločne vytvárali hodnoty,
vybudovali škôlky, školy, kultúrne centrá,
obchody, nákupné strediská, ale i štát sa činil,
postavil domy, aby mali kde obyvatelia a ich potomkovia bývať,
vybudoval podniky, aby mali kde pracovať, rekreačné zariadenia ,
aby si mali kde oddýchnuť,
vybudoval cesty na dopravu do zamestnania,
zriadil polikliniky a nemocnice………….
Spokojnosť obyvateľov bola veľká, ale našli sa niektorí,
ktorí si povedali, my chceme viac, my chceme letiet i na mesiac………….
A tak nastal nepokoj, títo námesační strhli i tých spokojných,
a išli tancovať na lad, niekto to vedel a niekto nie….
Tí nespokojní to vedeli všetci……………..
Bolo ich minimum a nadalej strhávali spokojných
a tak sa stalo,že ich začali využívať v zamestnaní
i v živote………….
Začali sa plniť vrecká bývalých nespokojných,
nenažranosť nepoznala konca ……………
Vrecká sa potom už ťažko otvárali,
zlé cesty , domy na bývanie, chátrajú polikliniky, nemocnice ,
ochudobnený štát nemá peniaze na opravy…………..
Sused susedovi málokedy pomôže……………..
Arogantnosť doby::::::::::::::
Vráťme to naspäť…………. Prosím…………